december - 11 - utorok

Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne..
Izaiáš 55:11

Daffa je dvanásťročný chlapec z Etiópie. Rád by sa naučil čítať. Ale nemôže zaplatiť školné, pretože jeho otec zomrel. Tu mu učiteľ dovolí, aby v škole počúval. A tak sa Daffa naučí čítať. Keby len mal nejakú knihu! To je jeho najväčšie prianie. Jedného dňa musí odviesť kozu na trh. Stojí tam muž a predáva knihy. Jedna stojí toľko, koľko Daffa zarobí za týždeň pasením kôz. Ale myslí si: – Musím ju mať. A prešťastný si nesie svoj poklad domov. Začína slabikovať. Sú to zaujímavé príbehy. Tu je nejaké chudobné dieťa. Pri jeho narodení plesali anjeli. Ešte zvláštnejšie sú potom príbehy o mužovi Ježišovi.

Daffa si zakaždým musí pomyslieť: – Keby tento muž bol u nás, uzdravil by môjho otca. – Zmocňuje sa ho veľká túžba. O niekoľko rokov prichádzajú do dediny cudzí muži. Chcú stavať školu a rozprávať o Bohu a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. – Ježiš! Daffovo srdce tlčie vzrušením. To je predsa ten muž z knihy! Doma prosí matku: „Dovoľ mi pracovať pri bielych mužoch.“ A skutočne začne. Jedného večera jeden z misionárov ide okolo chlapcovho stanu. Neverí svojím ušiam: Daffa predčítava druhým z Biblie. A teraz pokľakne a prosí Boha o to, aby požehnal prácu misionárov.

Misionár s údivom rozpráva svoje žene: „Daffa pozná Ježiša, číta Bibliu a modlí sa! To je Boží zázrak!“ Teraz Daffa musí prísť a rozprávať. A srdce misionárov sa raduje, keď pozorujú, ako si Boh v cudzej krajine sám povolal prvého učeníka.