marec - 26 - nedeľa

Dlžníkom som Grékom aj Negrékom, múdrym aj nerozumným, a tak som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.
Rímskym 1:14,15

Myšlienky k listu Rímskym

Pavel sa na seba pozeral ako na „dlžníka“, a to vzhľadom na všetkých ľudí, či už im bol blízky grécky jazyk a kultúra, alebo nie (a preto boli počítaní k Negrékom). Rozdiely v národnosti alebo vo vzdelaní nehrali žiadnu rolu.

Apoštolovi bolo zverené celkové posolstvo, ktoré sa obracalo na všetkých. Preto tiež vo svojom svedomí cítil záväzok voči všetkým.

jednom zmysle tu Pavel stojí sám. Len jemu, apoštolovi pohanov, bolo skrze Božie zjavenie „zverené evanjelium slávy“ (Galatským 1,12; 1. Timoteovi 1,11).

Na druhej strane je posolstvo, zverené apoštolovi Pavlovi, obsiahnuté v celom svojom rozsahu v Biblii, Božom inšpirovanom slove. Preto môžu byť „vyslanci pre Krista“ aj iní kresťania. Poznajú ako „bázeň pred Pánom“, tak aj prostriedok k záchrane. A pretože „láska Kristova nás spája“, usilujú sa „presviedčať ľudí“, aby prijali zmierenie v Kristovi (2. Korintským 5,11–21).

Ak „nieto spasenia v nikom inom“, jedine v Ježišovi Kristovi, aký záväzok je to potom pre tých, ktorí poznali Ježiša Krista ako svojho Záchrancu. Poznajú prostriedky záchrany, ktoré potrebuje každý človek (Skutky 4,12).

Preto Pavel nemôže mlčať. Neúnavne nesie posolstvo ďalej, aby – pokiaľ je to možné – mnohých získal. Je pripravený ísť aj do hlavného mesta. A jedného dňa ho tam Boh aj privedie.