jún - 28 - streda

Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.
Židom 4:15

Sú ľudia, ktorí chcú využiť pravdu o skutočnom človečenstve Pána Ježiša a Jeho milostivom, súcitnom stotožnení sa s ľudstvom ako príležitosť na to, aby učili chybné učenie, že On mohol zhrešiť. Je pre nás dôležité, aby sme sa, keď sa zaoberáme týmto predmetom, veľmi presne držali slov Písma a neopierali sa o vlastné úvahy.
Apoštoli Peter, Pavel a Ján, všetci mali to isté svedectvo o tomto predmete, a predsa každý apoštol ho podáva s iným dôrazom v súlade so svojou zvláštnou službou a osobnosťou.
Apoštol Peter bol „činiteľ“, muž činu a jeho učenie je, že „nikdy hriechu neučinil. Peter predstavuje Krista ako vzor pre život veriaceho a opisuje Ho ako Toho, ktorý hriech neurobil (1. Petra 2,22). Pán Ježiš nikdy nespáchal hriech. To je skutočnosť, ktorú žiadny skutočný kresťan nemôže poprieť. Aj Kristovi nepriatelia vydali o tom svedectvo. Pán Ježiš sa pýtal svojich protivníkov: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu?“ (Ján 8,46) Pilát Ho trikrát vyhlásil za nevinného (Lukáš 23,4.15.22).
Apoštol Pavel bol mysliteľ teológ a jeho svedectvo týkajúce sa Krista je: Nepoznal hriech.“ (2. Korintským 5,21) Tento výrok ide ďalej ako Petrov a ukazuje, že všetky Kristove myšlienky a pohnútky boli absolútne bez hriechu.
Nakoniec máme apoštola Jána, ktorý zo všetkých učeníkov bol Kristovi najbližšie. Spočíval v Jeho náručí (Ján 13,23), a tak mohol Ján napísať: „V Ňom nieto hriechu.“ (1. Jána 3,5) To znamená viac ako tvrdenie, že „nikdy hriechu neučinil“ alebo „nepoznal hriech“. Sama Kristova prirodzenosť bola bezhriešna. Skutočne, On bol tou čistou suchou obeťou z „jemnej múky“, v ktorej absolútne nebol žiadny „kvas“ (3. Mojžišova 2,1.11).